Ľudia sú ako domy. Majú veľa svetlých aj tmavých kútov, zatvorených dverí a svoju trinástu komnatu. Príbeh o tom, čo sa stane, keď sa rozhodneme niektoré dokorán otvoriť.

Tri Tatiany - jeden príbeh.

A jeden muž, ktorý nosí na krku anch a myslí si, že ovláda osud.

Detstvo bez otca, matkin odmietavý prístup, nefungujúce vzťahy s mužmi... Napriek všetkému je Laura šťastná. Práca snov v časopise ďaleko od domova dáva jej umeleckej duši krídla a napĺňa ju. Všetko sa zmení v momente, keď sa jej mama zraní pri páde a je odkázaná na dcérinu pomoc.

„Podstatný je prítomný okamih, veď minulosť je mŕtva a budúcnosť sa ešte nenarodila. Jediné naše bohatstvo je táto sekunda."

Mali to byť najkrajšie roky ich života. Mária a Ján zavŕšili svoju osudovú lásku manželstvom a Ján sľúbil svojej milovanej žene, že sa o ňu a ich malé deti vždy postará. Svoje predsavzatie však nedokázal naplniť, pretože do ich osudov zasiahol nastupujúci režim na čele s komunistickou stranou a Ján sa stal jednou z nevinných obetí, ktoré si nová doba žiadala ako demonštráciu svojej moci.

Dve sestry a temné detstvo, ktoré ovplyvní celý ich nasledujúci život.

Budú schopné zabudnúť na démonov z minulosti a skutočne milovať?

„Rád sa s vami zhováram, Lina. Škoda, že už nežije váš otec. Určite by bol pyšný na to, že mu robíte dobré meno."
Namiesto odpovede som sa usmiala, ale v hlave mi kričalo: Nie! To Vergília mu robí dobré meno. Lina skáče, ako píska tvoja strana. Lebo má strach. A dieťa. A milovaného muža. A sestru. A neter. A kopu cudzích detí v pivnici.

„...žiaľ, s mužmi to nebýva ľahké. Občas stretneš niekoho, o kom si s určitosťou presvedčená, že je to ten princ na bielom koni, na ktorého celý život čakáš. A potom zistíš, že nie je. Dokonca ani ten kôň. Iba obyčajný osol.“