Emília nachádza v mladšej priateľke dcéru, ktorú nikdy nemala, a Anička zase bezpečný prístav a útočisko, bútľavú vŕbu, no i nádej a povzbudenie. Vďaka priateľkiným spomienkam na mladosť získava nový uhol pohľadu a odvahu žiť vlastný život.

Na pozadí pohnutej totalitnej doby autorka vykresľuje neobyčajné priateľstvo dvoch žien, ktorých životné cesty by sa za normálnych okolností nikdy nepreťali. Kým jedna zo žien pomaly, kúsok po kúsku, skladá z črepín bolestných spomienok svoj život, druhá hľadá vlastnú cestu. Ich vzájomné priateľstvo im pomáha bojovať s nástrahami života, dodáva im odvahu bojovať s osudom a nakloniť si šťastenu na svoju stranu.