Keď sa mi zjavil posledný obraz,

pozrela som sa za seba na tie vyšliapané stopy,

a aké bolo moje prekvapenie!

Vidím, že nejeden raz

sa v piesku črtajú len jedny stupaje!

A bývalo to práve v tých najťažších

a najsmutnejších obdobiach môjho života.

Dlho mi to nedávalo pokoj,

až som sa v rozpakoch

k Pánovi obrátila:

„Pane, keď som sa rozhodla nasledovať ťa, sľúbil si,

že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať.

Ale videla som,

že v tých najbolestnejších chvíľach môjho života

sa v piesku črtali len jedny šľapaje.

Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať samotnú,

keď som Ťa najväčšmi potrebovala.“

On zašepkal: „Dieťa moje drahé,

mám ťa rád a nikdy ťa samotnú nenechám,

nikdy, ani keď doľahne ťarcha

a osud ťa bude skúšať.

Tie jedny stopy, ktoré si videla,

zostali práve z chvíľ, keď som ťa niesol.“

Báseň Stopy v piesku napísala mladá žena, ktorá hľadala správny smer na križovatke svojho života. Vytvorenie básne sa prepletá so životom plným výzvy, nepriazne, no i lásky a porozumenia. Výsledkom je nezabudnuteľné obetovanie srdca a duše, ktoré poskytuje vrúcnu duchovnú a emocionálnu obnovu.